Láska

Láska.

Skončil sa mesiac,ktorý je priradený láske.Mesiac Máj,Május,či Květen,piaty mesiac každého roku sa dostáva do popredia tento cit,ktorý má veľa podôb. Snáď okrem lásky materinskej,kde je to puto dané vzájomným prepojením deviatich mesiacov,vznikom fyzickej podoby,ostatné druhy lásky sú prežívané viac menej mentálnym prepojením.Ale čo to vlastne Láska je ? Kde vzniká a prečo dokáže ovplyvňovať správanie,telesné funkcie ľudí ? Prečo bez nej sme nešťastný,s ňou niekedy tiež a ako to,že dokáže liečiť a uzdravovať všetko okolo nás a v nás. Niekedy sa zamieňa s fyzickou potrebou, niekedy s pocitmi vlastníctva a niekedy ani netušíme, že sa nám stala,len sme radi,že nie sme sami. A preto hlavne sa v týchto riadkoch chcem zamerať na jeden druh lásky a to lásky dvoch duší. Už dávno,možno od počiatku vzniku písma,či ešte skôr, opisujú básnici stretnutie dvoch duší vo svojich básňach rôznymi spôsobmi. Prirovnávajú ju k prameňu vody,k rozkvitnutým lúkam,k hviezdam nad hlavou,či až k splynutiu týchto duší. Koľko piesní ju ospevuje,koľko znamení sa prenieslo do materiálnych vecí, koľkokrát je na predaj.

Myslím,že keď prichádzame na svet,máme v batôžku nabalenú navigáciu k nájdeniu lásky. Ako keby celá naša cesta na Zemi bola cestou k učeniu sa lásky.( aj lásky k sebe,ak Vám to tu chýba)

A jednou veľkou kapitolou je práve hľadanie tej spriaznenej dušičky,partnera duše,či akokoľvek prepojenie dvoch ľudí nazveme. Práve príchodom na Zem si vyberáme prostredie,kde chceme po láske pátrať. Niekto si vyberie hneď oceán lásky,niekomu stačí plynúca rieka a ďalšiemu jazierko. Možno najodvážnejší, alebo tí,ktorí už lásku dávnejšie zneužili si vyberajú cestu k horskej studničke alebo dlhé putovanie cez púšť. Tu môžete zapojiť svoju fantáziu,lebo tá k láske patrí. Ktorá cesta je asi najviac naplňujúca. Myslím,že pre každého iná. To je na nej krásne,že nikdy sa nezachová rovnako, lebo jedna duša sa v oceáne môže utopiť a druhá ten oceán príjme do seba a prenesie ho kde len chce. Aj preto je to putovanie vzrušujúce,nekonečné a naplňujúce. Lebo aj o to ide,aby sme si ten náš batôžtek naplnili láskou. Nie ako suvenírmi, lebo aj to je jedna vlastnosť ľudí,že k sebe pristupujú ako zberatelia,ale naozajstnými citmi. Podľa toho ako sa nám to podarí prídeme do cieľa s batôžkami plnými a ľahkými,lebo úprimná láska nič neváži,aj keď má najväčšiu váhu,alebo ak cestou naberieme aj kopu sĺz utrpenia,podlamujú sa nám kolená. Tie sa môžu podlamovať aj ľuďom,ktorí budú mať batôžtek prázdny,lebo buď boli lenivý kráčať za ňou,či ich cesta bola dlhá a osamelá. Napísať o láske by sa dalo veľa kníh,veľa ich aj vzniklo a verím aj bude vznikať. Sú potešením pre oči,pre dušu alebo aj inšpiráciou do nových dní. Aj preto je láska nevyčerpateľná studnica,lebo akokoľvek nás láska zraní,potrebujeme ju k životu. Aby som sa dostal k tomu,čo som na začiatku spomenul,kde sa stretnutie dvoch ľudí mení na lásku vzájomnú, kde končí Ja a Ty a začína My. Prvým predpokladom,aby sa toto mohlo naplniť je viera v samotnú lásku,že aj v nás môže niečo také vzniknúť. Tak isto si dovoľme pripustiť,že to isté môže vzniknúť v tom druhom človeku. A aby po čase slepej zamilovanosti naozaj láska našla moc zaplniť celý náš svet,dovoľme si otvoriť srdiečka a nájsť symbiózu pre jej fungovanie. Mali by sme si uvedomiť,že každý vzťah nás stojí energiu,ale láska je o výmene energií,kde vzniká tá nekonečná ležatá osmička-nekonečno,ktoré dokáže byť prínosom. Akokoľvek by som Vás chcel utešiť,nedá mi nepriznať,že náš svet nie je len ružový,nie je len o láske a nie je len o nás. Tak aj preto spomínam,že po vlne ktorá nás nesie hore,nás život pritiahne k zemi,do reality. Tá realita sa skladá z desiatok, stoviek,možno aj viac prepojení,kde riešime bežné veci. Práve tu sa dostávam k podstate prečo som prirovnal túto symbiózu k nekonečnu. Ak ste našli spriaznenú dušičku,ktorá stojí pri Vás,tak sa nemusíte báť,že by ste zostali dole,láska medzi Vami vás vždy potiahne znovu hore a môžete sa nadýchnuť opojnej esencie energie My a pripomínať delfína skáčuceho po hladine. To isté platí aj o nás,ak vieme prijímať,tak sme ochotný aj vracať načerpané. Takto si vraciame povzbudenia,roztáčame koleso šťastia,v ktorom sme uprostred a niet sily,ktorá by nás vyhodila z jeho kruhu. Ak si uvedomíme,že k úplnému naplneniu nášho šťastia v láske je práve ten vstup do kolesa,s dôverou v nás,v našu budúcnosť v nášho partnera. Často krát je prvý krok jeden z najťažších a aj najbolestivejších. A tak v snahe,strachu,aby sme neublížili sebe,druhým je to asi celé,že na niečo čakáme,žijeme pre niečo,čo má byť a nie pre to,čo je. Preto nám tie krásne chvíle a vlastne všetky chvíle rýchlo odchádzajú a aj keď veľa zažívame ,máme málo zážitkov.

Možno práve po skončení mesiaca lásky je čas obzrieť sa späť a pozrieť sa aj do zrkadla,či je tam šťastná tvár. Byť chvíľu úprimný k sebe,k svojej duši. Vždy je potom čas začať hľadať riešenia,či už sami v sebe,spolu s partnerom,alebo v tichu meditácie s nekonečnou láskou univerza.

Láska je našou neoddeliteľnou súčasťou,ale to sa už opakujem. Len Vám chcem chcem na záver zaželať,aby ste v odraze svojich šťastných očí videli tú svoju spriaznenú dušičku,partnera duše, svoju istotu,že nie ste sami,viete milovať a byť milovaný.

Želám Vám Lásku.

Om mani padme hum...